Rím

Autom a peši po Ríme - osobné skúsenosti

Poznám Talianov čo sa v Ríme narodili, poznám slovenské sprievodkyne, naozaj skvelé, s ktorými rád Rím prechádzam. No a potom rád blúdim, riskujem. Okom profesionála prechádzam hotely, reštaurácie, pijem talianske vína, aby som vedel svojim klientom poradiť. Do štvrte EUR či do moderného múzea MAXXI, ku katakombám či k mestám v okolí Ríma je to peši ďaleko a musíte použiť dopravu.

V Ríme sa podľa mňa šoféruje dobre a nikdy do mňa nikto neťukol (v Neapoli je šanca omnoho väčšia). Vziať si auto z letiska je jednoduché, no keď som raz auto vracal v centre, na Termini, tam je teda riadny chaos. Na vracanie auta sa ani pri renovácii stanice nemyslelo a tak všetci jednoducho zastanú na okraji cesty, väčšinou sú v troch radoch vedľa seba a o chvíľu je zápcha. UBER tu funguje perfektne a keď som išiel na letisko aj keď som si neobjednal veľké auto väčšinou také prišlo (pre 8 ľudí).

Problém dopravy v Ríme je, že cesty sa nerozširujú. Kamkoľvek totižto zakopnete, niečo vzácne nájdete a dohoda znie, vydržíme to takto, a zachováme svoje pamiatky, svoju históriu. Dva krát som tu skoro zmeškal odlet, cesta na letisko bola zasekaná a prakticky sme dve hodiny stáli. Skontrolujte si preto aktuálny stav na Waze! Ešte horšie je to keď prší a Rimania vymenia Vespy za autá, vtedy v jednej upršanej hodine pribudnú na cestách milióny áut a to je koniec. "Každý Talian ak si sadne za volant si myslí, že je závodník", sťažuje sa mi taxikár.

Ja to mám však rád, ja jazdím dosť podobne ako Taliani. V požičovni som si auto ešte v živote nepoistil a nikdy som nemal žiadnu havárku, klop klop.